Sväté Písmo

9. srpna 2012 v 10:00 | Martin |  Knižnica
Keď som bol menší objavil som niekde vzadu v skrini s hračkami dve malé knižky, nijak hrubé a vôbec nie dlhé. Ich ústrednou témou bol známy káčer Donald a jeho rodina, vrátane strýka Držgroša a iných hviezd z animovaného Káčerova. Tieto knižky si kúpili ešte moji starší súrodenci, ale keďže som sa vtedy poriadne nudil, rozhodol som sa ich otvoriť. Bola tam kopa vtipov, príbehov, ale aj zaujímavostí a žartovných faktov, až po hádanky a krížovky.

Lenže, ako sa to deťom stáva, knižky ma po čase prestali baviť a hodil som ich naspäť do skrine, kde sa stratili pod kopou iných vecí. Možno po mesiaci, možno po roku, som sa do inkriminovanej skrine vrátil a zase zhľadával niečo, s čím by som si mohol skrátiť čas. Káčer Donald mi padol do oka a tak som ho znova vytiahol a začítal sa do stránok, ktoré som predtým v rýchlosti prebehol. A zrazu som objavil kopu nových vtipov a hádaniek. Zase raz mi káčer Donald pripadal, akoby som ho objavil po prvý raz. Možno aj veci, ktoré som dovtedy úplne nechápal, boli teraz o čosi jasnejšie, možno som bol starší a všímal som si iné súvislosti ako predtým.

A takto sa proces opakoval niekoľko krát, až kým som definitívne Donalda nechoval do šuplíka pod kopu zošitov a papierov, kde ho mám doteraz. Veľmi živo si pamätám, ako som v pasážach, ktoré som už viackrát prečítal, zrazu objavoval nové a nové veci. Miloval som tie knižôčky a som si istý, že bez nich by moje detstvo bolo o čosi chudobnejšie.

No... čo som chcel povedať... aj napriek tomu, že káčer Donald nebol zaradený do kánonu Starého ani Nového Zákona, stal sa pre mňa akousi detskou predzvesťou toho, čo dnes nachádzam v Biblii. Čo tým myslím? Najprv si ujasnime, čo pre katolícku Cirkev znamená Biblia.



Richard Dawkins, ktorému som v minulosti venoval už dva články (1., 2.), sa v istej diskusnej relácii na BBC (ktorú odporúčam anglicky rozumejúcim čitateľom) vyjadril, že v Biblii sa nenachádza ani jedno slovo, ktoré by židovskí autori svojej doby nepoužili bez akéhokoľvek Božieho zásahu.

A to môže byť pokojne pravda. Narozdiel od Islamu, Kresťanstvo nepredsúva Bibliu ako nadiktovaný zápis Božích slov, ale ako inšpirovanú Svätú knihu. "Boh je autorom Svätého písma tak, že inšpiruje jeho ľudských autorov; pôsobí v nich a cez nich. Tak zaručuje, že ich spisy učia bez omylu spasiteľnú pravdu." (KKC §136). Už tu vidíme, že Boh si špeicálne vybral určitých ľudí s danými schopnosťami a vlastnosťami, aby skrz jeho inšpiráciu boli schopní v Duchu zaznamenať jeho slová slovami ľudskými. Zatiaľčo od Koránu musíme vyslovene čakať, že bude obsahovať veci mimočasové (oproti nadčasovosti, ktorú nachádzame v Biblii), lebo je priamym prepisom slov Boha; od Biblie čakáme, že slová budú pravdivé, spásonosné a osvieťúce, ale nijak nadprirodzené či dokonalé.

Ďalej je dôležité poznamenať, že Kresťanstvo nie je náboženstvom knihy. Aj keď Biblia má obrovský význam v základoch Cirkvi a viery, bez Krista je Biblia zbytočná. "Kresťanská viera nie je však "náboženstvom knihy". Kresťanstvo je náboženstvom Božieho "Slova", ktoré "nie je napísané a nemé slovo, ale Slovo vtelené a živé". Aby slová Písma nezostali akoby mŕtvou literou, je potrebné, aby nám Ježiš Kristus, večné Slovo živého Boha, skrze Ducha Svätého otvoril myseľ, žeby sme porozumeli Písmu." (KKC §108)

Veľmi ma oslovila pasáž Katechizmu, ktorá vysvetľuje podanie Zjavenia v Písme takto: "Božie slová totiž, vyjadrené ľudskými jazykmi, sa stali podobnými ľudskej reči, tak ako sa kedysi Slovo večného Otca stalo podobné ľuďom, keď si vzalo krehké ľudské telo." (KKC §101). Takže narozdiel od Koránu, ktorý je "najlepšou a najdokonalejšou knihou všetkých čias" a nie je možné "napísať čo i len odstavec textu, ktorý by sa rovnal odstavcu z Koránu"; sa Biblia tak ako kedysi Kristus "pripodobnila ľudskej reči", tak ako bol kedysi Kristus na nerozoznanie od človeka, napriek svojej Božskej podstate, tak aj Božie slová sú na nerozoznanie od ľudských.

Treba však upozorniť že Písmo je "iba jedna kniha a tou jednou knihou je Kristus, "lebo celé Božie písmo hovorí o Kristovi a celé Božie písmo sa spĺňa v Kristovi" (KKC §134). Tým padom čitanie Písma môžeme brať ako príležitosť na náhľad na Krista, ktorý sám je dokonalým vyjadrením Boha. ""Pamätajte, že vo všetkých Písmach sa rozvíja jediné Božie Slovo(426-429) a cez mnohé ústa svätopiscov zaznieva jediné Slovo. A keďže je na počiatku Bohom u Boha, nepotrebuje slabiky, lebo je mimo času."" (KKC §102) Tu vidíme tiež spomíňanú mimočasovosť, ktorá by mala byť prestúpená Koránom, ale v Biblii je len jej esenciou, jej celkovým a hlbokým pohľadom v úprimnej viere v Slovo a vo vyložení v Duchu Pravdy, skrz nadčasovosť, ktorá je zasa symbolom schopností a výnimočnosti jej ľudských autorov hodných Božej inšpirácie.

"Vo Svätom písme Cirkev neprestajne nachádza svoj pokrm a svoju silu, lebo v ňom nedostáva iba ľudské slovo, ale to, čím ono naozaj je: slovo Božie. "Veď v posvätných knihách Otec, ktorý je na nebesiach, ide s veľkou láskou v ústrety svojim deťom a zhovára sa s nimi."" (KKC §104) Každý kresťan môže hľadať posilu a radu v Písme, cez ktoré sa obracia k Bohu, k počúvaniu jeho dôležitých slov, ktoré prorocky vložil do rúk ľuďom. Ani jedno slovo nie je navyše. A každé slovo má účasť na celku, ktorý premieta Krista ako "na fotke tvorenej slovami". Fotke, ktorá v Duchu ožíva do duchovnej výživy veriaceho.

Keďže Boh používa v Písme ľudskú podobu svojich slov, musíme si pri jeho výklade dávať pozor na to ako a akým spôsobom ľudskí autori zjavujú právu podstatu Božích slov. Hľavne keď si uvedomíme, že Písmo je zložené z rôznych literárnych druhov z rôznych historických období - od ľubostných básní až po prorocké zjavenia.
Zásadné teda je čítať Písmo s ohľadom na jeho historické, literárne a autorské pozadie; ale rovnako dôležité je aj že: ""Sväté písmo sa má čítať a vysvetľovať v tom istom Duchu, v ktorom bolo napísané."" (KKC §111). Teda ak je Písmo Duchom inšpirované, len v Duchu môže byť správne vykladané.
Existujú tri pravidlá výkladu určené II. Vatikánskym koncilom:
1. Ponajprv treba venovať veľkú pozornosť(128) "obsahu a jednote celého Písma". (KKC §112) Teda textu, ktorého srdcom je Ježiš a len v ňom sa odhaľuje jeho súdržnosť a celistvosť.
2. Ďalej treba Písmo čítať(81) "so zreteľom na živú Tradíciu celej Církvi". (KKC §113) Lebo podľa Cirkevných otcov, je skôr než na papieri písmo vpísané v srdciach všetkých veriacich.
3. Napokon treba brať do úvahy analógiu viery. (90) Pod "analógiou viery" rozumieme spojitosť právd viery navzájom a v celom pláne Zjavenia. (KKC §114)


Ak som aj dostatočne osvetlil pohľad KC na Bibliu, tak mnohých určite zaujíma, či je možné vybratým spisom dôverovať. Aj napriek tomu, že to nie je zmyslom tohoto článku, chcem len poradiť tým, ktorý pochybujú o dôveryhodnosti biblickcých spisov, či historicite Ježiša Krista - skúste pohľadať medzi hŕbov apologetických diel (Viac ako tesár od Josha McDowella; Kauza Kristus/Kauza viera od Lee Strobela a mnohé, mnohé iné).
Nielenže je Ježiš najlepšie historicky doloženým zakladateľom starovekého náboženstva, ale aj Biblia je najlepšie zachovanou starovekou knihou len s minimálnymi odklonmi od originálnych textov. (Pre anglicky hovoriacich - The Case for Christianity) A ešte k tomu, okrem tisícok gréckych rukopisov, sa takmer celý Nový Zákon dá poskladať z citátov od Cirkevných otcov z druhého až štvrtého storočia.


Písmo a káčer Donald, pochopiteľne, nezaujímajú v mojom živote rovnocenné postavenie. Zatiaľčo s Donaldom som zabíjal čas, smial sa na vtipoch a užíval si detstvo; s Písmom sa deň čo deň učím novým veciam. Vždy keď ho otvorím, je to akoby som ho otváral po prvý raz; aj keď sa k nemu vraciam každý večer už vyše pol roka.
Aj keď je Biblia o mnoho hrubšia než káčer Donald, stále u nej platí, že skrýva viac, než sa na prvý pohľad zdá. Vety, ktoré niekedy nedávajú zmysel, mi už o týždeň pomôžu vyriešiť nejaký problém. Pasáže, ktoré ma chvíľu trápia, odhalia bohatú myšlienku a oslobodzujúce závery. Samozrejme, tak ako som kedysi hneď nepochopil každý vtip v káčerovi, tak ani teraz nepochopím každé jeho slovo v Písme. No ak budem naďalej rásť, verím, že Písmo bude pre mňa stále dôležitejšie a stále rovnako nadčasové.

Pavol ani evanjlelisti možno nie sú najlepšími autormi všetkých čias, ale za Písmom stojí ešte jeden Autor. Autor, ktorého Duch zjednocuje desiatky diel a autorov do jediného, spásonosného celku. Do knihy, ktorej slová sa v našej duši menia na jediné, večné Slovo.
"Cirkev "veľmi naliehavo a osobitným spôsobom vyzýva…(2653) všetkých veriacich v Krista, aby častým čítaním Svätého písma nadobudli ,vznešenosť poznania Krista Ježiša' (Flp 3,8). ,Lebo nepoznať Písmo znamená nepoznať Krista - Ignoratio enim Scripturarum ignoratio Christi est.'"" (KKC §133) Chcem vám len poradiť, ak hľadáte Pána, skúste sa úprimne a s otvoreným srdcom ponoriť do jeho slov. Hľadajte Pravdu, nie odvôvodnenie svojich názorov, postojov a života. A možno, len možno, ak vaše hľadanie bude úprimné, pochopíte výrok:

"Je chyba odvolávať sa na Bibliu, aby ste uzavreli diskusiu; Biblia sa snaží diskusiu začať." William Sloane Coffin

_______________________________________________________________

"Apoštolská Tradícia umožnila Cirkvi rozoznať,(1117) ktoré spisy majú byť započítané do zoznamu posvätných kníh. Tento úplný zoznam sa volá "kánon" Svätého písma. Obsahuje 46 spisov Starého zákona (45, ak sa Jeremiáš a Náreky počítajú spolu) a 27 spisov Nového zákona. Sú to:
Knihy Starého zákona: Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronómium, Jozue, Sudcovia, Rút, Prvá a Druhá kniha Samuelova, Prvá a Druhá kniha kráľov, Prvá a Druhá kniha kroník, Ezdráš, Nehemiáš, Tobiáš, Judita, Ester, Jób, Žalmy, Príslovia, Kazateľ, Pieseň piesní, Múdrosť, Sirachovec, Izaiáš, Jeremiáš, Náreky, Baruch, Ezechiel, Daniel, Ozeáš, Joel, Amos, Abdiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Habakuk, Sofoniáš, Aggeus, Zachariáš, Malachiáš, Prvá a Druhá kniha Machabejcov.
Knihy Nového zákona: Evanjeliá podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána, Skutky apoštolov; listy svätého Pavla: Rimanom, Prvý a Druhý list Korinťanom, List Galaťanom, Efezanom, Filipanom, Kolosanom, Prvý a Druhý list Solúnčanom, Prvý a Druhý list Timotejovi, List Títovi, Filemonovi; List Hebrejom, Jakubov list, Prvý a Druhý Petrov list, Prvý, Druhý a Tretí Jánov list, Júdov list; Zjavenie apoštola Jána (Apokalypsa)." (KKC §120)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Omo Omo | 10. srpna 2012 v 0:53 | Reagovat

Nihil obstat :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama