Sedem sviatostí a ich vysvetlenie

4. srpna 2012 v 22:34 | Patrik |  Knižnica

Sedem sviatostí a ich vysvetlenie


Toto je prvý obrodzovací článok, nakoľko hoci ešte stále na tom nie sme ideálne, začíname sa vracať do stavu technickej existencie. Smějící se

Užite si prvý seriózny článok po našej dlhšej odmlke, alebo proste do prehliadača zadajte inú adresu Mrkající Křičící



Na tento článok som sa tešil, lebo sa veľmi často stretávam s otázkami ohľadom sviatostí. Čo sú, na čo sú a či by sa ich nedalo proste zrušiť. Smějící se

Sviatosť je darom od Boha. Je to niečo ako brána pre Ducha Svätého, aby do nás mohol vstúpiť.
Nie je to nič bezozmyselné, nie je to tradícia a nie je to úbohá dogma. Všetky zo sviatostí nám stanovil sám Boh.

Sviatosti sa prenášajú systémom, ktorý sa nazýva "apoštolská postupnosť". Do cirkvi môže človeka priviesť iba iný človek, ktorý už v nej je, a takisto dávať ďalej "vyššie" sviatosti môže iba človek, ktorý na to dostal moc od Boha.

Sviatosť krstu
Prvá zo všetkých sviatostí je krst. Podstupuje sa iba raz v živote. Krst je synonymom vstupu do cirkvi a môže ho dať každý. Je prvou bránou pre Ducha Svätého k nám. Krst je jeden zo spôsobov zmytia hriechov. Zmyje všetky hriechy, ktoré človek kedy vykonal, teda i dedičný.

V každom prípade je ale lepšie, ak krstí kňaz, a to zvlášť už dospelých ľudí. Hoci krst je platný v každom prípade, je lepšie, ak si krstený prejde najprv prípravou na krst a až keď je oboznámený s tým, ako to v cikrvi funguje, dá sa na to. V prípade novorodenca ide skôr o tú slávnostnosť, ale zasa on prípravu na krst nepotrebuje, nakoľko sa ráta s tým, že rodičia, ktorí ho priviedli na krst, ho k viere budú viesť doma. Rád by som podčiarkol, že nevysvätení ľudia by mali krstiť iba v prípade, že iná možnosť nie je. (Napríklad ak sú na opustenom ostrove, vypukla zombie apokalypsa alebo postupne vymreli všetci kňazi v dojazdnom okolí.)

Občas počúvam názory, ako sa ľuďom nepáči, že novorodencov krstia a oni si to nevybrali sami. Že oni by v skutočnosti možno ani nechceli patriť do cirkvi. Rád by som povedal, že hoci môžete mať aj všetky sviatosti, ak to nechcete a nerozhodnete sa pre Ježiša, hocikedy mu to môžete povedať a On to rešpektujete. Ak máte Boha, cirkev a čokoľvek proste v paži, je to na Vás a nič by na tom nezmenila ani vysviacka za kňaza.


Sviatosť zmierenia (spoveď)
S. zmierenia je sviatosť, ktorú môže udeliť len človek s vysviackou kňaza. Táto sviatosť vracia človeku stav Milosti Posväcujúcej, to znamená, že môže ísť na prijímanie a chodiť naň až dovtedy, kým nespácha ťažkých hriech, alebo veľa ľahkých, a nebude potrebovať ďalšiu spoveď.
Možno ísť na ňu viackrát za život a je potrebné chodiť na ňu pravidelne.

Táto je asi najkontroverznejšia zo všetkých sviatostí. Raz sa dokonca i moja profesorka geografie vyjadrila, že považuje evanjelickú denomináciu za takú "otvorenejšiu ľuďom", lebo oni nemajú spoveď, ale spoločnú ľútosť na začiatku omše, čo je menej nepríjemné.
Taktiež mi mnoho ľudí povedalo, že vinu by predsa mal odpúšťať ten, komu bola spôsobená, a nie nejaký kňaz. Aby som citoval moju spolužiačku: ,,Kňaz nie je telefón medzi mnou a Bohom a keď ma to mrí, mám sa ospravedlniť Bohu a nie kňazovi."

Ak mal niekto dojem, že kňaz odpúšťa hriechy v zmysle "okej, prepáčim Ti", tak to trochu nepochopil. Hriechy odpúšťa samozrejme Ježiš a nie kňaz, takisto ako spoveď nie je odčinenie hriechu. Tak, ako to robím rád, pripnem sem podobenstvo zo svojho veľkého repertoára.

Keď si zašpiníte maminke obľúbený obrus, tak sa jej ospravedlníte. A ona Vám, aspoň dúfam, odpustí. Avšak to ten bordel z obrusu neodstráni a tak ho vyperiete.

Spoveď je pre Vás, nie je pre Pána. Zmýva špinu z Vašej duše a odstraňuje prekážku, ktorú ste si stanovili, proti citlivosti na Božiu Lásku. Znovu sprístupňuje ten tunel pre Ducha Svätého, odopcháva potrubie S vyplazeným jazykem

A takisto kňaz nie je ten, čo odpúšťa. On udeľuje rozhrešenie, čo v podstate znamená, že očisťuje ten kentus, ktorým ste si zašpinili dušičku. Kňaz má svoje povinnosti pri spovedi ako povedať Vám, čo robíte zle, povzbudiť Vás a poradiť Vám. Prípadne, ak máte turbo veľkú smolu, povedať Vám, že sa to nedá odpustiť. Křičící Nedá Vám rozhrešenie, ak s hriechom plánujete i pokračovať bez vôle k náprave, alebo ste spáchali niečo, čo Vás vyradzuje z cirkvi, alebo ste vyviedli nejakú inú kardinálnu hovadinu

Avšak v 99.999% prípadov dostanete rozhrešenie, vyhrešenie a povzbudenie. Usmívající se

Sviatosť prijímania eucharistie
Táto sviatosť je najdôležitejšia v cirkvi a je základom všetkého, v čo veríme. Kresťan by mal na prijímanie chodiť čo najčastejšie, pretože prijíma živé telo a krv Kristovu. Nebyť tejto sviatosti, celý katolícky základ by stratil hodnotu, ktorú má. Toto je pre nás najsilnejšie stretnutie s Bohom, kým sme tu.

Premieňať chlieb a víno na telo a krv môže len človek s vysviackou kňaza. Rozdávať prijímanie môže každý, koho tým kňaz poverí.

Na prijímanie môže ísť každý, kto je v stave milosti posväcujúcej, teda po krste alebo spovedi bez ťažkého hriechu. Na prvé sväté prijímanie chodia deti od určitého veku, aby im predtým bolo vysvetlené, prečo na to prijímanie chodia, a že to nie je oblátka z fajného pečivka.

Táto sviatosť je základom svätých omší a tým najhlavnejším, čo na omšiach je. Je to najpevnejší základ katolíckej cirkvi. S týmto majú trochu problém protestanti, pretože premieňať podľa Písma a dogiem cirkvi môžu len ľudia, ktorí majú kňazskú vysviacku z apoštolskej postupnosti, teda začiatkom od pápeža. To majú všetci katolícki kňazi, ale ani jeden z protestantských, pretože im chýba predanie kňazskej moci a tak musím povedať, že oni majú tradičný obrad s jedlom, u katolíkov je to Kristovo telo a krv, ako píše napríklad svätý Pavol.

Sviatosť birmovania
Toto je podobný prípad ako bol krst na začiatku. Zatiaľ, čo krst je vstup do cirkvi, toto je označenie dospelosti medzi kresťanmi. Birmovku udeľuje biskup, aby sa zachovala apoštolská vysviacka, a taktiež do stavu dospelosti privádza "birmovný rodič" tak ako pri krste krstný. Môže to byť ten istý ako bol pri krste. Birmovkou človek získava právo byť krstným a birmovným rodičom, niekoľko ďalších vecí a je to sviatosť, ktorá Duchu Svätému ešte viac otvára birmovaného človeka. V skutkoch apoštolov sa písalo o takých manifestoch Ducha ako sú ohnivé jazyky a tak. Nám sa doteraz stali všelijaké divné veci (ako ľudia rozprávajúci cudzími jazykmi, či divné prorocké slová a iné drobnosti), ale ešte u nás nikto nehorel ohnivými jazykmi. Mrkající

Sviatosť birmovania môže byť udelená každému, kto ju ešte nedostal, a je už schopný myslieť sám za seba ako dospelý.

Sviatosť manželstva
O tomto zrejme nebudem musieť hovoriť veľa. V každom prípade by som rád povedal, že manželstvo nie je inštitúcia, obrad a ani úradný úkon. Je to sviatosť darovaná Bohom. Napísané je to na mnoho miestach v Písme, napríklad Genesis, ale je tomu venovaná i celá jedna kniha s názvom Pieseň Piesní. Celá táto kniha vyjadruje lásku muža k žene, ženy k mužovi a ich vzťah. Ak to niekto chce prezrieť celé, prečítajte si túto zamilovanú báseň, ja som v nej našiel veľa krásnych vecí.

Dá sa podstúpiť iba raz v živote a tak ako všetky ostatné sviatosti, ani táto sa nedá proste zrušiť. Niečo ako cirkevný rozvod neexistuje, čo je napísané i v evanjeliu. Všetky vzťahy pomimo, i po rozvode, sú cudzoložstvo. Ak dvaja spolu už nemôžu žiť, nič sa nemení na tom, že sú to manželia a že už by s nikým iným byť nemali, nakoľko je to ťažký hriech.

Sviatosť kňazstva
Sviatosť kňazstva, ak môžem použiť slová Jána Pavla II; nie je lepšia ako sviatosť manželstva. Každého si Boh povoláva do niečoho iného, každého pozýva do niečoho iného. Táto sviatosť je delená na viacero stupňov kňazstva. Diakon → kňaz → biskup. Diakon je väčšinou budúci kňaz, ktorý ešte študuje. Nemá moc premieňať ani spovedať, preto robí obrady ako sú sobáše, krsty a pohreby. Prípadne veľkonočné obrady. Kňaz má moc premieňať chlieb a víno, udeľovať rozhrešenia a pomazávať chorých. A biskup má najväčšiu moc zo všetkých. Môže birmovať, vysviacať kňazov a iné veci. Ale biskupský titul nie je niečo, na čo by mali mieriť ambiciózni kňazi, ale je to ťažká služba. Biskup má veľkú moc a veľkú zodpovednosť, biskupa vysviaca iba pápež (teda najvyšší biskup).


Sviatosť pomazania chorých (posledného pomazania)
Posledné pomazanie je sviatosť, ktorá sa udeľuje zomierajúcim alebo chorým. Taktiež o ňu môžu požiadať ľudia, ktorí idú napríklad na ťažkú operáciu. Prebieha obradom a natretím posväteným olejom z olív alebo iných rastlín. Jej význam, dúfam, nemusím vysvetľovať. Je celkom jasné, prečo by zomierajúci žiadali o túto sviatosť...


Ak som čokoľvek opomenul, slabo vysvetlil, alebo chceli by ste počuť viac, rád to zariadim, len sa mi ozvite. Usmívající se
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Martin Martin | 5. srpna 2012 v 14:09 | Reagovat

Ako "cirkevný rozvod" by sa dala brať anulácia manželstva. Akurát sa k nej pristupuje len za závažných okolností (napríklad zatajenie dôležitých informácií o sebe pred partnerom) a nedá sa brať ako rozvod, keďže v tomto prípade bolo manželstvo neplatné už od jeho počiatku.

2 Omo Omo | 10. srpna 2012 v 1:13 | Reagovat

Ehm... Mam potrebu poopravit jednu informaciu ohladne knazskej vysviacky. Za biskupa nesvati len papez. To by ine nerobil len svatil biskupov. :) Biskupa moze vysvatit iny biskup, ale len s poverenim papeza. Ak to nie je krajny pripad (napr. tajne vysviacky biskupov za komunizmu), zvacsa su pri vysviacke este dvaja ini biskupi, aby tak prijali novovysvateneho biskupa do biskupskeho kolegia. Biskupske kolegium je spolocenstvo vsetkych biskupov na svete, ktori su spolocne zhromazdeni okolo papeza vo vzajomnej jednote; rovnako ako knazi su zhromazdeni okolo svojho biskupa a farnici okolo svojho farara. Takto je kazdy veriaci napojeny na jednotu celej Cirkvi; bez tejto jednoty by bol ako odlomeny konar od stromu. Ale uz tusim odbacam od biskupskej vysviacky. :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama