Božie právo, nie ľudské

7. srpna 2012 v 17:27 | Patrik |  Kancelária
Milí čitatelia, rád by som sa dnes vyjadril k niečomu, čo si my úspešne pletieme a teraz veľa ľudí kvôli prichádza k mylným, či krátkozrakým názorom napríklad o katolíckej cirkvi.

Inšpirovaný našim pánom kaplánom som tému nazval Božím právom, pretože si myslím, že presne toto je pasujúci názov pre problém, s ktorým sa dnes všetci často stretávame.



Aby sme sa pochopili, Božím právom nazývam to, čo má právo iba Boh zvoliť si.
Napríklad:
Ježiš si vybral, že eucharistickou premenou môže prejsť iba chlieb a víno. Hoci môže mať pápež rád hamburgery a colu, nikdy toto nemôže zmeniť, pretože je to niečo, čo stanovil si Boh.

Rád by som k tomuto pridal príbeh dvoch manželov.
Pôvodne patrili k jednej z protestantských cirkví. Štúdiom Písma a používaním vlastného rozumu došli na to, že Boh jednoznačne nepodporuje antikoncepciu, potrat a akúkoľvek manipuláciu so životom.
Chceli zistiť, ktoré cirkvi toto hlásajú, pretože boli presvedčení, že toto je pravda a chceli vedieť, ktoré cirkvi sú pravdivé.

Zistili, že ešte okolo roku 1920 celosvetovo všetky kresťanské denominácie rozhodli, že antikoncepcia proste nie.
Zistili aj to, že po jej rozmachu, teda o neveľa rokov neskôr, veľa z týchto cirkví toto vyhlásenie proste odvolalo.
Zistili, že v dnešnej dobe, keď už je antikoncepcia 50 rokov zabehnutá, jediní, ktorí ani o centimeter neustúpili od tohto vyhlásenia, sú katolíci.


Bol to len príbeh o Božom práve. Katolíci, nazvite si ich akokoľvek neústupčivými a zadubenými, odmietajú robiť veľké ústupky v liturgii a vierouke z dôvodu, že pokladajú Božie právo za nadradené ľudskému. Napríklad celibát je cirkevný zákon, ktorý vyhlásil pápež, a keď je, tak proste je a veriaci by ho mali rešpektovať so synovskou poslušnosťou.
Ale napríklad svätenie žien (ku ktorému ešte napíšem článok, som v štádiu študovania), otázka homosexuality (ku ktorej už existuje článok v kancelárií - anti-antidiskrimánicia), otázky eutanázie a vierouky, to zmeniť nemôže a nezmení.
A práve preto, že hoci teraz teológovia z kresťanských radov tak ako i laici kritizujú jej učenie, nazývam katolícku cirkev pravdivou, pretože bez ohľadu na kritiku a pohodlnosť vonkajšieho sveta, ona je cirkvou určenou Božím právom.

Vonkajší svet pre toto kritizuje katolícku cirkev a pre toto jej tak veľmi nakladá. Je staromódna, nemoderná a neochotná sa zmeniť. Toto je jedno pomenovanie. Ja hovorím, že je cirkvou a keď ňou chce zostať, meniť by sa nemala. Veľa cirkví dnes pripúšťa veľa z toho, čo katolíci vyslovene zakazujú. Ale rozhodovať, čo je dobré a čo nie, to je Božie právo a nie ľudské, nie?

Kto má väčšie právo a vedomosť k rozhodovaniu ako Ježiš?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 NIE JE TO BOŽIE PRÁVO NIE JE TO BOŽIE PRÁVO | 7. srpna 2012 v 23:28 | Reagovat

Mimoriadne zadubené, páni, už to začína hraničiť choromyseľnosťou!
"Kto má väčšie právo a vedomosť k rozhodovaniu ako Ježiš?"
A Vy odpovedáte: Cirkevní hodnostári z roku 1920. A ich názorom totálne nekriticky prikyvujete. Na čo je tento blog potom? Nemyslíte, že v každej organizácie, áno, aj tej ktorá tak manipuluje, by mal byť priestor na diskusiu? Veď každý prežíva vieru po svojom, tak prečo má vždy pravdu cirkevný hodnostár? Je v jeho zlatých ručičkách viac Boh ako v "civilistoch".

Prečo nazývate rozhodnutie cirkvy Bohom? 8-O Tiež nazývam výber grepového džúsu pred pomarančovým Duchom svätým...

Prečo ste prekristaboha ;-) takí nedôsledné a používate výraz BOŽIE PRÁVO vo veciach svetských, ktoré nerozhodol vôbec priamo Ježiš, ani staro, ani novozákonní porroci, či svätci? O_O

2 Martin Martin | 8. srpna 2012 v 11:01 | Reagovat

Začal by som tým, že "NIE JE TO BOŽIE PRÁVO" je v celku nepraktické meno. Ale tak, možno máš k nemu osobný vzťah, takže to asi prežijem.

Prepáč mi moju nevzdelanosť, ale čo bolo v 1920?

Samozrejme, že je miesto na diskusiu, dokonca povinnosť na diskusiu, aby som citoval Vatikán II: Lumen Gentium

"37. Laici, ako všetci veriaci, majú právo prijímať od duchovných pastierov hojnosť duchovných dobier Cirkvi, najmä posilu Božieho slova a sviatostí.117 Nech im teda slobodne a s dôverou dávajú najavo svoje potreby a želania, ako sa svedčí na Božie deti a na bratov v Kristu. Podľa svojho vzdelania, odbornosti a skúsenosti sú oprávnení, ba niekedy aj povinní povedať svoju mienku o veciach týkajúcich sa dobra Cirkvi.118 Ak je potrebné, nech sa to deje prostredníctvom ustanovizní, ktoré na to zriadila Cirkev, a to vždy pravdivo, smelo a múdro, s úctou a láskou voči tým, ktorí vzhľadom na svoj posvätný úrad predstavujú Krista."

Takže podľa svojho "vzdelania a odbornosti" nie z rozmaru. To, že by som rád začal uctievať Jupitera a celkom mi to aj vychádza, neznamená, že by som mal takto vieru prežívať. Potrebujem, aby mi ľudia, ktorí obetovali svoj život Kristu a štúdiu Písma teológie, poradili a jednoznačne vymedzili kedy moja viera zachádza do herézy - pre moje vlastné dobro.

Nehovoriac o tom, že odbornosť a vzdelanie mnohých z nás nie je dostatočná na to, aby sme vedeli jednoznačne určiť, čo je pre nás dobré v otázkach viery, aj napriek tomu, že "každý prežíva vieru inak". V katolíckej cirkvi existuje mnoho variant prežívania viery, nie je to nič zamknuté a nanútené.

Aké svetské zákony (mimo celibátu), máš na mysli? Pretože všetky cirkevné zákony pochádzajú len z dvoch zdrojov, Sväté Písmo a Svätá Tradícia. Pričom tradícia nie je niečo, čo sa časom mení, ale niečo, čo sa časom lepšie chápe pre dobro Cirkvi v danom čase (to, že sa do doktrín Cirkvi niektoré veci dostali až oveľa neskôr neznamená, že si ich tam len-tak pridali, tieto veci boli v Tradícii už predtým, ale len po ich zásadnom spochybňovaní bolo nutné, ich zaradiť medzi základné Pravdy). Svätá Tradícia je odkaz Ježiša Krista zanechaní apoštolom a svätení od čias apoštolov až do dneška (napríklad Eucharistia, aj keď ju mnohí protestanti odmietajú ako nebiblickú, je zároveň z časti biblicky podložená a zároveň je hlboko zakorenená vo Svätej Tradícii, spolu so svätením nedele nevysväcovaním žien za kňažky).

Takže všetko, čo je v deposite fidei katolíckej Cirkvi pochádza od Ježiša Krista, ktorý to predal na apoštolov a tí do celého sveta.

Rozhodnutia Cirkvi sú rozhodnutia Božie preto, lebo Cirkev ako jeho nevesta nerozhoduje nijak a nikdy v priamom rozpore s vôľou Ježiša Krista. Preto aj po mnohých pápežoch, ktorí vyslovene neboli hodní svojho úradu, sa depositum fidei nikdy neodklonil od svojich katolíckych (všeobecných a apoštolských) základov.

3 Ema Ema | 8. srpna 2012 v 19:42 | Reagovat

Martin, ak vyslovíš "Crikve je nevesta Kristova" apriori... tak potom sa niet o čom baviť a nie je žiaden priestor na diskusiu.

To znie veľmi zábavne, dovoľ mi trochu to zbagetalizovať: viera podľa vzdelania a obnornosti. :-D
"(napríklad Eucharistia, aj keď ju mnohí protestanti odmietajú ako nebiblickú, je zároveň z časti biblicky podložená a zároveň je hlboko zakorenená vo Svätej Tradícii, spolu so svätením nedele nevysväcovaním žien za kňažky)" Z dovolením a čo ostatné zvyky, prídane novovziknuté tradície, ktoré môžu byť čiastočne podložené na bibli...
Aké svetské zákony? Mňa len zaráža, že tak nazývaš soločenské konvecnie určitej doby, určitého národa. Nie, dnešná spoločnosť - ani život kresťanskej kommunity sa určite nezhoduje s životom, a tradíciami, tkoré panovali okolo Krista a ani prípadnej utopickej vízii, ktorú by predkladal (a nemám vedomosť, že by čosi také existovalo).
Prepáč, ale akcpetovanie cirkvy v plnom rozhasu, vo všetkých jej krokoch a dôvera v ňu ako v nevestu božiu. Mám pocit, že ak súčasný kresťan preukazuje takú oddanosť cirkvy, a nie tomu ôvo co go" v tejto vierouke, ak sa povznesnieš nad jej spoločenskú funkciu (čo sa nepovznesieš, ako sväčší vznik tochto blogu), ako inak to nazvať ako herézou?!

(Čo bolo v roku 1920? Vy po sebe aj čítate tie články??? ??? )

4 Martin Martin | 9. srpna 2012 v 10:44 | Reagovat

Dovolím si ešte poetickejšie a patetickejšie odvetiť, že tam priestor na diskusie je, ak mi dokážeš, že "nevesta svojho Krista podviedla".

Viera podla vzdelania a odbornosti... Ak by v minulom storočí dokázali historici/archeológovia, že existuje hrob, ktorý na 95% patrí Márii, Ježišovej matke; nemohla by byť vyhlásená dogma o jej nanebovstúpení ako súčasť viery.
Mnohé odbornosti dokážu priložiť ruku k celkovému dielu Cirkvi, ktorá je o živote ako takom, nie len o zatvorení sa do kostola.

Samozrejme, že sa život a tradície nezhodujú, veď Kristus bol Žid v prvom storočí a ako taký slávil židovské sviatky. Ale keď sa Cirkev rozšírila medzi pohanov, nemohli a nemuseli ich nútiť na židovské sviatky a zvyklosti, lebo jediným dôležitým stredobodom, bol Kristus, ktorý národy mohol prepojiť. Cirkev je sama o sebe kristocentrická (konečne, po ekleziocentrickom stredoveku) a to je podstatné.

Prepáč, ale kým nevidím dôvod na nedôveru Cirkvi, prečo by som mal akceptovať len to, čo sa mi páči? TO, že kresťan ctí Cirkev, vrátane jej spoločenskej funkcie, je súčasťou Ježišovej vierouky. Byť súčasťou cirkvi je čiastočne to, "vo co go".

(Tento článok je od Patrika, a moju obranu :D A keď som to čítal, ten rok som nejako nevnímal, ospravedňujem sa.)

5 Emka Emka | 9. srpna 2012 v 13:39 | Reagovat

Preco nie institucia? Preco nie organizacia ako cirkev.  
Nuz prve a najjednoduchsie hladisko aje evanjelizacia. Prave to o co sa tu zrejme snazite. Zial, synonymom priniest niekomu Boha znamena zaroven Obratit ho na krestansku vieru. PRECO VNUCOVAT? MOZNO SILNE SLOVO, TAK POTOM PRECO PROPAHOVAT? Azda je Kristus produkt, ktory treba ( parafrazujem moju oblubenu GODZONE.SK ) mladym ponukat at sposobom, ktory je atraktivny, modrrny a kreativny?! (TO NEJDE ANI POTUPIT, KED UZ SAMOTNY SLOVNIK JE PODOBNY PRIRUCKE SOCIALUSYOCKEJ ODEALOGIE NAJHRUBSIEHO ZRNA...) ...
Pardon za odbocenie, budem k veci pokracovat

6 Martin Martin | 9. srpna 2012 v 15:14 | Reagovat

Dovolím si tvrdiť, že cieľom evanjelizácie nie je obrátiť ľudí na kresťanskú vieru. Ale jednoducho šíriť evanjelium ako dobré správy o živote a spáse v Ježišovi.

S obrátením na kresťanstvo nie vždy prichádza život v Bohu (to vidíme na takých kresťanoch zo zvyku). Nechceme ľudí obracať, chceme ich zoznámiť s Bohom. A ak majú záujem ho ďalej spoznávať, ku kresťanstvu prídu prirodzene. (Budem radšej, aj 100 ľudí obrátim na Islam, než aby som ich ponechal v beznádeji materializmu.)

Pozri, keď ti niekto ponúka život po smrti, ale pri jeho dosahovaní musíš byť pokorná, skromná, najradšej chudobná, musíš pomáhať ostatným, často sa modliť,... A keď ti niekto ponúka okamžité uspokojenie a ohňostroj v nervovej sústave. Čo si asi taký priemerný mladý človek vyberie a vyberá?

Preto atraktívne, moderne a kreatívne. To je ako ty keď začneš nadávať. Proste dovtedy nie je šanca, že sa dočkáš reakcie.

7 Emka Emka | 12. srpna 2012 v 19:41 | Reagovat

Jemrzí ma to ale naozaj neepoužívam tie "staršné a hrůzu budiace" vulgarizmy aby som sa dočkala reakcie, reakcie som sa dočkalal ja predtým... Takže???
Ech, by the way tú stránku som bez predchádzajúceho komentáru dala prečíta´t kůpke nezainteresovaných různych ľudí, aby som videla, či nie som "len" zaujatá, a ich reakcie boli zv)čša v zmysle, že im to pripomína socialistickú propaganda alebo nábor brancov.

8 Martin Martin | 12. srpna 2012 v 21:02 | Reagovat

Tu som možno zaujatý ja, ale nepovedal by som, že "strašné", skôr primitívne.

Ale musím priznať, keď som si to prečítal... je to trocha nešťastne napísané. Sám by som sa tak nevyjadroval, keďže nemyslím, že evanjelium potrebuje byť zabalené v peknom baliacom papieri s mašličkou, aby bolo "atraktívne". Ale tak, uvidíme, či to Julovi vyjde.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama