Prečo chápem Dawkinsa

3. června 2012 v 12:00 | Martin |  Kancelária
Prišlo mi rozumné, po sérii pro-kresťanských kníh, prečítať niečo z "druhej strany". Respektíve, keďže viem čo-to o ostatných náboženstvách (spravidla tých väčších), rozhodol som sa pozrieť na zúbok veľmi známemu evolučnému biológovi, skeptickému a inteligentnému človeku menom Richard Dawkins.

Čo ma na tomto pánovi zaujalo? Jeho štatút "propagátora ateizmu". Pravdupovediac, spočiatku som sa mu vysmial, priznávam sa, nepochopil som, čo toto postavenie znamená, prečo to robí a aké má dôvody. Ďalšie priznanie, ktoré ma ťaží na srdci, je, že ma začiatok jeho knihy natoľko znechutil svojou formou, že som ju otvoril niekde v dvoch tretinách a objavil zlatú baňu Dawkinsových pohnútok.

Až po niekoľkých stranách, ktoré ma konečne zaujali, som pochopil ako tento britský zoológ zmýšľa. A úprimne som súhlasil s veľkou väčšinou jeho tvrdení. (Samozrejme, že nie so všetkými.)



Kapitola, do ktorej som nazrel, sa venovala práve nebezpečenstva, ktoré so sebou náboženstvo prináša. Dawkins v nej rozoberal dve veľmi podobné hnutia, pričom jedno pozná asi každý a to druhé je jeho západným synonymom. Ide o moslimský Taliban a americký Taliban.

Zatiaľčo ekvivalent z Afganistanu je široko-ďaleko známy svojim terorizmom a otvoreným Jihaadom proti neveriacim, o americkej pobočke sa takmer nehovorí. A čo je ešte horšie, táto pobočka sa ticho podporuje a je prezentovaná ako skutočný obraz božej vôle. Obrovské masy Američanov, vo veľkej väčšine nevzdelaných vidiečanov, sú fanatizované a zmanipulované zvrátenými kresťanskými sektami, pseudocirkvami a protestantskými hnutiami. Nevedú ich žiadni renomovaní kňazi, ale pastori, ktorí síce (v tom lepšom prípade) vyštudovali nejaký druh teológie, no vo svojom presvedčení sú už od koreňa zvrátený. (Česť výnimkám, samozrejme, že aj v USA sú inteligentní a rozumní duchovní, tu však riešim problém tých nerozumných.)

Keďže Islam a terorizmus sú obšírnymi témami, budem sa zaoberať práve kresťanským fanatizmom, tak ako je zobrazený v Dawkinsovej knihe Boží blud.

V jednom má pán Dawkins pravdu a hlboko s ním súhlasím. Pri fanatizme dochádza k absolútnemu rozkolu medzi rôznymi vyhláseniami, ktorými sa americký Taliban prezentuje. Na jednej strane ho zastupujú ľudia, ktorí sú silne pro-life v otázke potratov, na druhej tí istí ľudia sa pýšia vyhláseniami, že lekári na potratových klinikách si zaslúžia smrť. Takisto hlasne propagujú heslá typu: "Boh nenávidí homosexuálov", či "GAY je skratka pre 'got AIDS yet?'" alebo dokonca "HIV nie je božím trestom pre homosexuálov, ale pre celý svet, ktorý ich toleruje". Je mi zle z ľudí, ktorí sa potom, čo toto vypustia z úst, volajú kresťanmi.

To, že žijeme v Európe je neskutočný luxus. Mnoho z nás si uvedomuje strasti, ktoré čakajú ľudí narodených v Afrike. Ale uvedomujeme si aj to, čo sa deje v najvyspelejšej a najmodernejšej veľmoci sveta? USA je, z toho čo počúvam, v morálnom a intelektuálom rozklade. Na západe sa rodí mršina, ktorá sa prezentuje ako kresťanská krajina, no pritom je ovládaná mamonou, fanatizmom a víziou nadradenosti. Americký Taliban, nacizmus vo hviezdnom kabátiku.

Pastori páliaci Korán. Pastori vypaľujúci potratové kliniky. Pastori vraždiaci lekárov. Pastori šíriaci nenávisť a rozkol v spoločnosti. To je stav amerického náboženstva. Je to jeden z dôvodov, prečo kritizujem násilnú a revolučnú reformáciu náboženstva, akú previedol Luther a iní. Keď si začneme vyberať, čo sa nám páči a čo nie*, čoskoro niektoré časti učenia nahrádzame vlastnými a z Božieho diela robíme ľudský výtvor. Dochádza k zvrátenej logike, že porušovanie prikázaní je oprávnené vo vojne proti ich porušovaniu.

Samotný Dawkins potvrdzuje, že práve rímskokatolícka Cirkev je vo svojej činnosti proti potratom najráznejšia a zároveň najumiernenejšia (čo sa týka násilností). Ako ľudia sme rovnakí, náš Boh je rovnaký, no naše činy sú odlišné. Podľa mňa je na mieste otázka, ktorej sa Dawkins (z rozumných, no podľa mňa nepostačujúcich dôvodov) vyhýba. Je to náboženstvo, ktoré kazí svet, ktoré kazí všeobecné zmýšľanie; alebo je to svet, svetské túžby, ktoré kazia náboženstvo?

Pravdupovediac, nie som si istý, či je na túto otázku jednoznačná odpoveď. Jediné čo viem je, že aj ja, aj pán Dawkins sme sa už rozhodli. Istotne sa zhodneme v tom, že tento typ správania je nemysliteľný a mal by sa urýchlene riešiť. Zatiaľčo on vidí odpoveď v ateizme, ja ju vidím v napravení pokriveného učenia, ktoré je predávané z generácie na generáciu, od nekompetentných pastorov na veriacich. Vidím ju v Druhom vatikánskom koncile, ktorý rímskokatolícku Cirkev a teda všetkých jej členov (nielen kňazov) považuje za služobníkov sveta. Máme pomáhať, máme učiť, máme dávať, máme šíriť svetlo. Nie brzdiť pokrok, vzdelávanie a už vôbec nie šíriť násilie a rozkol.

Nerád posudzujem a súdim. Dokonca si myslím, že ak akýkoľvek kresťan povie o ateistovi, že pôjde do pekla, je to len hypotéza na základe neúplných informácií. Len Boh má právo a kompetenciu spravodlivo súdiť. No aj napriek tomu som odhodlaní vyhlásiť, že každý kresťan, ktorý vraždí, či inak porušuje Božie prikázania v zmysle boja proti neveriacim, nie je kresťanom. Mnohí sú však pomýlení, nie z vlastnej vôle, a preto je ich vina o niečo menšia (toto je teória na základe Písma, ale nijako neodobruje ich činnosť).

Ale ako rád hovorím: zomrieť za svoju vieru je symbol oddanosti; zabíjať za svoju vieru je nonsens a znamenie, že niekde nastala strašná chyba.

Môj záver je, že chápem Dawkinsa, úprimne vidím prečo robí to čo robí, prečo je propagátorom ateizmu. Ale neverím, že jeho riešenie prinesie nejaké ovocie. Ak potlačí vieru v nadprirodzeno, uväzní tým ľudí do matterie, kde sa obrátia k peniazom, fyzickému potešeniu, či, čo je horšie, ku kultom osobností. Hitler, japonský cisár, Stalin, Bush a mnohí ďalší. Niektorí kresťania, niektorí ateisti, niektorí budhisti, niektorí moslimovia. Všetci o sebe šírili ideu, že sú viac než iní ľudia a oddanosť k nim a ich ideálom prinášala rovnaké zlo ako zlo, ktoré prináša fanatizmus.

Ja som sa rozhodol aj na základe tohoto: Boh a viera sú zodpovední za hriechy ľudí iba vtedy, ak vedci, ktorí uvoľnili moc jadrovej energie, sú zodpovední za smrť ľudí v Hiroshime. Podľa mňa nie je zodpovedný ani Oppenheimer, ktorý sa nazval ničiteľom svetov. Podľa mňa je zodpovedný človek/ľudia, ktorých podpisy zoslali atómovú deštrukciu na Japonsko.


* Ak by niekto chcel namietať, že už katolícka Cirkev, ktorej bola daná forma až niekoľko storočí po smrti Ježiša Krista, taktiež pozmenila svoje doktríny a dogmatiku na základe vecí, ktoré sa im hodili a vylúčila tie, ktoré jej boli proti srsti, nemusíte to písať sem do komentárov. Otázku keď tak hoďte do obývačky, ale článok o tom sa tu istotne čoskoro objaví.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 E E | 3. června 2012 v 13:54 | Reagovat

Slušný článok!
Ono ťažko povedať, či vedie ateizmus k materializmu. Susedia česi sú najväčšími ateistami v Európe a určite sa tam viac šíria rôzne ezoterické učenia ako u nás. Takže to duchovno v človeku si akosi samo žiada potravu, keď cíti hlad po ňom...
Zdravá je samozrejem pestrosť. Každé náboežnstvo by malo ponúkať aletrnatívu tomu druhému. Je to vôbec podmienkou nejakého pokroku humanity a tolerancie.

2 lapis lapis | Web | 9. června 2012 v 23:31 | Reagovat

Pre zmenu tento raz súhlas. Je fajn vidieť  že nech si veriaci alebo ateista, alebo niečo medzi, predsa máme aspoň niektorý niečo spoločné a to boj proti hlúposti.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama