Hriech - Téma 2

12. června 2012 v 12:00 | Patrik |  Knižnica
Ak chcete čítať tento článok, čo Vás vopred varujem, že je šialený nápad, zrejme by ste si mali najprv prečítať prvú tému, ktorú Martin ráčil napísať tu. Táto téma jasne nasleduje tú Martinovu a nemuselo by byť jasné, čo sa snažím povedať ja tu, ak ste sa ešte nedostali k téme prvej. Šlápnul vedle


Pre tých, ktorí sú presvedčení, že sú v stave čítať tento článok, pripisujem túto prosbu:
Prosím, rozmýšľajte nad tým, čo píšem, a možno si to skúste najprv prečítať celé, než mi vynadáte, na čo sa mimochodom taktiež teším. Křičící




Logická otázka každého, komu by sme mohli rozprávať o Božej Láske, by mohla znieť: Prečo ju ale nemôžeme cítiť, keď je taká obrovská?
Logická odpoveď je táto: Pretože robíme všetko preto, aby sme ju necítili.


Každý hriech je jednou tehlou v múre, ktorý staviame medzi nami a Bohom. Jeho svetlo na nás nemôže svietiť cez múr, ktorý dobrovoľne staviame. Každý hriech je zradou voči jeho láske a oddanosti.

Aby som ale mohol dobre vysvetliť, čo je hriech, musím sa vrátiť ďaleko do histórie, aby sme to mohli zobrať od začiatku. Rád by som sa vrátil k prvému hriechu.


Čo je prvý hriech? Kniha Genesis to opisuje krásnym zobrazením, aby si to mohli pripodobniť svojej mentalite i Židia spred tritisíc rokov. Avšak dnes si už dovolím na obraz vniesť trochu svetla, aby sme to blízko našej mentalite mali i my.

V Raji žili Adam a Eva, ktorých stvoril Boh, a spolu s ním a ostatnými zvieratami, ktoré žili v Raji, si užívali večný život a šťastie osvetlení Božou Láskou.

Mohli robiť čokoľvek chceli, len zo stromu poznania dobra a zla nemali na vyslovenú žiadosť Boha jesť. Prečo to urobili?

Gn: 2, 16- 2,17
A Pán, Boh, prikázal človekovi: ,,Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš."

V knihe stvorenia je napísané, had ich naviedol. Had je zobrazenie diabla. (Diabolos - ten, ktorý rozvracia)

V tejto knihe je jasne vidieť, čo znamená hriech. Hriech je synonymom slova nedôvera. Nedôvera v Božiu Lásku a múdrosť. Boh im povedal, nejedzte zo stromu, dôverujte mi. Stvoril som Vás, viem, čo je pre Vás dobré, len mi verte.

Ľudia ale vo svojej pýche a nerozumnosti neposlúchli. Takže čo znamená, jesť zo stromu poznania dobra a zla?
To, že od tej chvíle si ĽUDIA stanovujú, čo je dobré, a čo je zlé. Odvtedy si my píšeme zákony, určujeme, čo je normálne a čo nie je, určujeme, čo je zlé a čo nie je. Ako ste si mohli všimnuť, kým sme to nechali na Boha a dôveru voči Nemu, žili sme v raji. Odkedy to tak nie je... no, len sa pozrite okolo seba.

Je normálne pre matku zabiť svoje dieťa, kým je nenarodené, lebo vraj ešte nie je človekom a niektorí dobráci ho vyslovene nazvú orgánom, kým sa nenarodí. Je normálne, že ľudia sú delení do hrozne rozličných vrstiev a kým tí bohatší lietajú v helikoptérach a hrozne plytvajú, milióny ľudia nemajú ani vodu. Toto je to, čo sme ZÍSKALI. Výhra!!!

Ako si ste už mohli všimnúť, rád rozprávam v podobenstvách a i pre túto situáciu jedno mám:

V jednej rodine, zhodou náhod bývala pri Trnave, chovali psíka. Jazvečíka, veľkého sympaťáka. Bol to šialený pes, ale bol fajn. Vždy v nedeľu, pri tom najlepšom obede, sa on tak motkal pod nohami svojich pánov a chytal to, čo mu dali zo stola. Keď sa už ale motkal tak, že to majiteľovi liezlo na nervy, zobral zo stola hociaký ŽUVANEC, nálakal naň psa a hodil ho na dvor. Pes vyletel za ním, majiteľ len zabuchol dvere a už si rafan mohol škrabkať na vrátka koľko chcel, nepomohol si. Keby pes nebol blbý a zostal dnu, mohol mať oveľa viac oveľa lepších kúskov. Avšak tento pes sa nikdy nepoučil, on po ten ŽUVANEC bežal vždy.


Podľa mňa je veľmi pekným popísaním, aký má charakter náš hriech. Mohli by sme mať toľko krásnych darov Božej Lásky, tú najväčšiu kvalitu, aká je, a my si vyberáme hriech. Mohli sme mať ďakeko viac ako nedeľný obed. Mohli sme mať hostinu večného života a my sme si vybrali bordel. Vyberáme si ho, lebo sme blbí, a rovnako ako ten pes, nevidíme, že to, čo máme radi, je v skutočnosti lacná atrapa, ktorá stratila zmysel a jej požívanie nás zraňuje ešte viac, ako by nás trápil hlad.

Tak ako Boh povedal, že život s jedným partnerom na celý život je pre nás ideálny, že nenávisť je rovnako zlá ako vražda, že ničomník je ten, kto nectí si otca a neváži si matku, tak Boh povedal, aby sme sa nechytali toho pomyselného jablka a verili Jemu. Aby sme verili, že On vie, čo je pre nás dobré a čo nie je. Dôverovali jeho úsudku, pretože je Pánom sveta. Pretože nás stvoril. Vari nevie konštruktér, čo je pre jeho vynález najlepšie? Ak sa nám pokazí auto, ideme za automechanikom. Vari nevie náš stvoriteľ, čo je pre nás dobré? No, my si to evidentne nemyslíme.

My sme neposlúchli. Teraz, keď sme vhodení do sveta bez jeho rady a pomoci v takej miere, akú sme kedysi mali za samozrejmú, sme stratení vo svojej slepote a odsúdení na trápenie.

Napísané je, že po tom, ako Adamko a Evulienka zjedli zo stromu, uvedomili si, že sú nahí a aby sa nehanbili, zahalili sa. Čo znamená nahota v tomto význame? Predtým, ako zradili Božiu Lásku, nehanbili sa. Teraz ale už skrývajú sa pred Bohom, pred sebou navzájom a dokonca i sami pred sebou. Hanbíme sa jeden druhého a nieje na zemi človek, čo by vedel o inom človeku všetko, čo sa dá vedieť. Nie je nikto, kto by netajil niečo, za čo sa hanbí. A už nie je nikto, kto by sa vedel pozrieť na seba bez tichého hnevu a skrtytého smútku. Prvý následok hriechu.

Druhý následok hriehu je trápenie, na ktoré sme odkázaní bez pomoci Boha v tej najčistejšej forme. Žijeme, namáhame sa a to len preto, aby sme zomreli.

Smrť je tretí následok. Smrť nie je od Boha, on ju nestvoril. Smrť sme si vybrali tým, že sme od neho, od CESTY, PRAVDY a ŽIVOTA odišli.

Citát od Ježiša z Nazareta: ,,Ja som cesta, pravda a život."

Koľko žijúcich ľudí si môže úprimne povedať, že sú šťastní? V raji to bolo 100% populácie. Dnes je šťastie krehké, drahé a zriedkavé. My, ľudia, si uvedomujeme svoju prázdnotu. Snažíme sa ju zaplniť. Snažíme sa zapchať dieru, ktorá v nás zostala tam, kde predtým bola Láska. Jamu, ktorá zostala po tom, čo sme zo seba vytrhli Pravdu. Priepasť, ktorá zostala tam, kde kedysi bol Život.

Topíme sa vo vlastnej beznádeji, snažíme sa nájsť zmysel života a veľa krát ani nevieme, čo nám chýba. Vieme len, že nie sme naplnení. Poznám ľudí, čo si už roky nepamätajú žiadny víkend, lebo bývajú smädní, mám známych, ktorí by si nevedeli život predstaviť bez sústavného dokazovania si, že sú nažive a ako perličku spomeniem, že mám kamarátov, ktorí maju syndróm alkalických kovov.

(Alkalický kov je tak reaktívna látka, že nedokáže zostať čistou a zreaguje s iným prvkom, spári sa, len aby s niekým bola, a v podstate jej je už i jedno, aký ten niekto je. Ako náhle ju ten niekto opustí, nájde si nejakého iného niekoho.)

Závidíme knižným a filmovým postavám, presviedčame nás samých, že sme niekým iným, a kvôli niečomu takému samozrejmému, ako pre nás bývala Láska, sme ochotní sa pretvarovať, klamať, ukrajovať si z vlastných osobností a ubližovať vlastnému bytiu.

Neverili sme Stvoriteľovi, že vie, čo je pre nás dobré. Rozhodli sme sa, že si to vyberieme sami, čo bol ale veľmi zlý a krátkozraký nápad.

Ďalšie trápnučké podobenstvo:
Predstavte si, že máte geniálnu motorku. Obrovský výkon, krásna i zvonka, pohodlné sedadlo a veľký štýl. Bežíte na nej po diaľnici, všetci sa na Vás dívajú a Vy si šmakujete ďalej. Letíte, trelite a rúbete svoju rýchlosť. Svoju krásnu rýchlosť. 40km/h. To je to, čo sme si vybrali. Motorka by vytiahla v pohodičke i 300km/h, ale my sme namiesto motorového oleja naliali raciol a namiesto toho, aby sme ju udržiavali v chode, pri každej príležitosti ju o niečo rozbíjame. To je hriech. Je to slepota a neschopnosť žiť. Neschopnosť riadiť motorku na potenciál, ktorý má. Je to neskutočné a trestu hodné plytvanie.


Takže čo je hriech? Je to chabá napodobenina, chabá atrapa, Česi majú pekné slovo - padělek - toho, čím bývala Božia Láska v nás. Láska medzi ľuďmi sa zmenila na sex, priateľstvo na partiu, oddanosť na vypočítavosť a hoci výnimky sú a takmer každý má niekoho, kto mu je drahý viac ako vlastný život, nie je to to, čo nás napĺňa.

Mám milujúcu matku, skvelého priateľa, ktorý ma trpí každý deň, mám dosť peňazí a mám zaplatené štúdium i živobytie. Mám spoločenstvo, lásku a budem mať i domáce zviera S vyplazeným jazykem
Avšak nemám to, po čom túžim najviac. Nemám Božiu Lásku.

Môžete mať geniálny počítač, ale ak doňho nevpustíte prúd, môžete sa naňho len zbožne pozerať. Presne takí sme. Sme geniálni, dokonalí a bezchybný, sme zrodení z Božej Lásky. A potom sme vytiahli z obehu náš zdroj a teraz sme rovnako užitoční, ako počítač bez elektriny.


Hriech je vždy dobrovoľný. Hriech si vždy vyberáme dobrovoľne. Hriech je len vtedy hriechom, ak ho konáme vedome, dobrovoľne a s vedomím, že urážame Boha. Hriech zraňuje nás, ale hlavne zraňuje iných a nášho Otca.

Hriech je čin, o ktorom vieme, že je nesprávny. Nemôžeme vidieť úplne presne, čo je nesprávne, ale minimálne svedomím sa dá riadiť. A navyše sa Boh zmiloval a v hrôze nad tým, akí sme slepí, nám dal ešte aj pekné ťaháky. Máme desatoro, máme Písmo. Máme nádej, nie sme stratení. Avšak každý človek je už naveky hriešnikom a okrem Ježiška Krista a jeho matky Márie Bohorodičky neexistuje výnimka.

Preto Vás na konci tohto článku vyzývam: Verte Božej Pravde.
Pretože Pravda nie je učenie.
Pravda nie je výrok.
Pravda je osoba.
Pravda je Otec, Syn a Duch Svätý.


Po tiaľto druhá téma. Martin nadviaže treťou hneď, ako sa mu bude chcieť. Druhá bola len o tom, že sme všetci hrozné hovadá, takže to berte v pohodke. Nech sa Vám darí Smějící se
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 light7 light7 | E-mail | Web | 23. května 2013 v 22:25 | Reagovat

Souhlas, jsme hrozná hovada a jsme nepoučitelní jako ten pes....Pane Bože to je, ale ostuda, co jsme to provedli? Bohužel většině lidem se nejvíc líbí hřích a ještě si v něm libují.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama