Prečo nás tak podceňujú?

30. května 2012 v 15:16 | Patrik |  Kancelária
Prečo nás tak podceňujú?
Príspevok k téme "Každodenná šálka čaju"

Musím povedať, že som rád, že takúto tému blog.cz vyhodil tento týždeň. Príde mi až smiešne, akú chuť som dostal sa k tomu vyjadriť.



Same old story. Stále nás podceňujú.

Viete, čo nás mladých stretáva každý deň? Stretávame sa s totálnym podceňovaním zo strany všetkých naokolo. Pokúsim sa Vám to priblížiť, aby ste pochopili, čo tým myslím.
Predstavte si batoľa. Batoľa, síce nezdá sa, má mnoho povinností. Je vedené k tomu, aby sa naučilo rozprávať a chodiť a nakoľko sa to od neho čaká, ono sa to naučí. Cez mnoho pádov a neúspešných výkrikov, ale rodičia ho k tomu vedú, podporujú ho a venujú mu čas i dôveru.
Teraz skúsme prváka na základke. Nakoľko sa od neho čaká, že sa naučí čítať, a všetci ho k tomu vedú, on sa to naučí. Trvá mu mnoho času, kým sa naučí ťahať pero správnym spôsobom a čítať slová dostatočne rýchlo, ale všetci vedia, že je to nevyhnutné a tak mu všemožne pomáhajú časom i dôverou.

Prečo od nás, násťročných sa čaká tak málo? Prečo všetci rátajú s tým, že nevieme rozmýšľať, uvažovať a predpokladať, či jednať tak, ako keby sme mali rozum?
Čo sa od nás čaká? K čomu sme vedení?
K ničomu. Máme sa učiť a byť pekné, dobré deti. Sme známi tým, čo nerobíme. Najradšej sa mamičky chvália známkami a tým, že nerobíme nič zlé. Čím od nás čakajú menej, ako od detí, ale kladú nás na postavenie NIŽŠIE i tým deťom.
Nič sa od nás nečaká. Koľkí dnes vedia komunikovať so svojimi rodičmi? Kto sa vyzná v samom sebe a môže o sebe povedať, že je vyrovnaný?
Koho niekto podporoval v budovaní vlastnej osobnosti, s kým niekto trávil čas a podporoval ho v citoch, emóciách a rozmýšľaní? Ktorého dnešného mladého človeka v tomto svete nečaká len priestor plný nedôverčivej spoločnosti a tmy, v ktorej niet o koho sa oprieť v niečom takom samozrejmom, ako je duševný vývin?
Naozaj, málokto toto môže povedať. Máločo sa od nás čaká a preto dnešní mladí málo vedia, robia a celí čas sa nudia.
Nikto nečaká, že budeme robiť dobré, veľké a zmysluplné veci, tak ich nerobíme. Zabíjame čas facebookom, blogovaním a prípadne vybiehame "hasiť smäd" do najbližších podnikov.
Nikdy som nepočul dospelého človeka povedať mi, že vie, že dokážem niečo veľké a myslel to vážne. Nikdy nikto nepodporil moje sny meniť svet a nikdy nikto nevyjadril záujem o podporu mladých ľudí, ktorí ten talent majú!
Poznám mladých ľudí s talentom, ktorým by zatienili MNOHO dospelých. Mnoho dospelých ani nevie, čo znamená byť dospelým. Poznám DETI, ktoré majú talent, rozum a schopnosti ďaleko presahujúce všetkých hlupákov, ktorí sa rátajú za dospelých. Prečo ale nikto týchto mladých, potenciálu plných ľudí nikto nepodporí? Lebo im nikto neverí. Lebo ich každý podceňuje.
Pár takých ľudí som spoznal, ale drvivá väčšina neverí, že mladí niečo môžu robiť. Príliš mladí na prácu, pristarí na hračky.

A tak skončili sme v depresiách a ničote medzi dospelosťou a detstvom neschopní plniť prázdnotu v ich vnútri.
Mám pár rovesníkov, ktorých volám "alkalické kovy". Viete, to sú tie NAJreaktívnejšie prvky a NIKDY nevedia zostať samé v čistej forme. MUSIA s niekým reagovať a už je i jedno, s kým to je, len aby neboli sami. Po každom rozchode, ktorý častý približne ako spln (a to už v tých lepších prípadoch) okamžite začínajú nový, nezmyselný a prázdny "vzťah". Takto mladí ľudia mrhajú svojimi emóciami a časom. Ale naozaj... kto ich učil láske, zodpovednosti a zrelosti? Pre nikoho nestáli ani za tú námahu a ani za ten čas.


Niežeby som vinil dospelých z toho, že sme generácia bez vízie, ale pomáhajú nám to zmeniť? Keby som si sám nestanovil cieľ dospieť, kto by čakal, že dospejem? Kto to čaká? Kto mi verí, že to dokážem?

Naozaj... prečo nás všetci vidia ako niečo medzi deťmi a dospelými, prečo nás pokladajú za neschopných a prečo nemajú nijakú podporu v naše myslenie?
PREČO SME ODSÚDENÍ NA TO, BYŤ IGNOROVANÍ SPOLOČNOSŤOU??
Prečo nás PODCEŇUJÚ??
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Ann Taylor Ann Taylor | Web | 30. května 2012 v 15:41 | Reagovat

Mně se na to chce říct tohle: Nic se neočekává na základě osobní zkušenosti, kdy ten, kdo od svého puberťáka nic nečeká a v ničem mu nevěří vychází z toho, že jemu se taky věřit nedalo.

2 Satine Satine | Web | 30. května 2012 v 15:46 | Reagovat

Úžasný článek, konečně někdo nepíše o čaji. A hlavně je pravdivý. Dospělí si nad dnešními puberťáky možná tak povzdechnou slovy "Ach ta dnešní mládež.." a stěžují si jak kouří, sedí u facebooku a podobně, ale kdo je/nás podpoří? Kdo věří, že takový puberťák něco dokáže, dojde k nějakému cíli? Snad nikdo a podle toho se pak ten puberťák taky mnohdy zachová.

3 Slu Slu | E-mail | Web | 30. května 2012 v 15:52 | Reagovat

skvelo napisane :D uzasna myslienka a uzasna uvaha :D A inak podla mna je vlemi paradoxne to ako do nas nic necakaju a podcenuju nas, napriek tomu ze to budeme prave my, kto tuto planetu bud zachrani alebo podpise ortiel nad jej zanikom :D

4 Annie Annie | Web | 30. května 2012 v 15:57 | Reagovat

Výborný článek. Připomělo mi to Lithium od Nirvany. Ten svět je moc rychlý a složitý na to abychom se mohli zastavit a podívat se do sebe. Občas si říkám... omezení dospělí lidé. Nechci dospět. Ale asi jednou budu muset. Být dítě je až příliš krásné.. - Asi nějaká moje vnitřní reakce na okolí a na všechny ty řeči dospělých. Nic neříkající, prázdné pohledy. a tak..

5 Patrik Patrik | Web | 30. května 2012 v 17:36 | Reagovat

Ďakujem za Vaše názory, ľudia. Avšak som dúfal, že mi niekto vynadá a skritizuje ma, hoci chvála sa dobre počúva. Avšak nechcem zostať ešte pyšnejší :-D

6 lapis lapis | Web | 30. května 2012 v 23:14 | Reagovat

Nie že by vás podceňovali, ale každý na vás sere. Už by teda bolo pomaly na čase odložiť si cumlík a konečne niečo dokázať (že ste hodný rešpektu, po ktorom tak túžite). Tak to všade inde okrem materskej škôlky chodí. Rešpekt si musíš zaslúžiť, ten nedostávaš automaticky. Mohli by ste pochopiť že nik vám len tak ruku nepodá a naučiť sa utierať svoj zadok sám.

7 Patrik Patrik | Web | 31. května 2012 v 12:37 | Reagovat

Nežiadam rešpekt, ale žiadam pozornosť pre mladých ľudí. Nechcem žiť vo svete, kde sa buď nauč sám, čo od Teba beztak nikto nečaká, alebo nebuď.

V každom prípade, ak už ani na to nemáme právo, nevadí mi to. Avšak odmietam prijímať predsudky, že sme neschopní a primladí, keď už vyššie, a to si povedal i Ty, je napísané, že by sme niečo mali dokázať za seba.

Radi nám tvrdia, že by sme mali niečo dokázať a ešte radšej nám hovoria, nech sme ticho, veď sme deti. Ľudia, ako Vám vyhovieť ?!

8 Lilly Lilly | E-mail | Web | 31. května 2012 v 13:49 | Reagovat

Možno je to tým, že dnešná mládež je hrozne skazená, a tak nás hádžú všetkých asi do jedného vreca.

9 Patrik Patrik | Web | 31. května 2012 v 14:59 | Reagovat

Avšak si dovolím povedať, že to nie je správne. Zo skúsenosti mňa samého viem, že i zo skazeného môžeš urobiť veľmi ochotného a milého jedinca, ak mu venuješ čas, lásku a dôveru. Ja som ju dostal od priateľov.

10 lapis lapis | Web | 31. května 2012 v 21:16 | Reagovat

[6]: "Nežiadam rešpekt, ale žiadam pozornosť" - rešpekt je základom pozornosti, alebo to o čo žiadaš je ďalšia ilúzia ?

11 Patrik Patrik | Web | 31. května 2012 v 22:15 | Reagovat

vieš, mám psa. venujem mu pozornosť, ale jeho názory priveľmi nerešpektujem.

takže... aká ilúzia? žiadam len Lásku.

12 Mme E Mme E | 31. května 2012 v 23:42 | Reagovat

Odkedy sa láska "žiada"? Wow... O_O

Niečo také ani nesmie vyžadovať odozvu, ani v ňu nedúfať. Láska je predsa bez podmienok a žiadostí, žiadne predpoklady a pripomienky. Ani dúfanie. Len dávanie.

Uprac si to v tých Tvojich pojmových cnostiach...

13 Patrik Patrik | Web | 1. června 2012 v 16:05 | Reagovat

mal som napísať, že Láska by ma potešila :-D chytil som sa sám.

14 lapis lapis | Web | 2. června 2012 v 11:20 | Reagovat

[11]: :) toto je častá chyba, ty ho nemáš rád, ty máš rád ten obrázok, ktorý si si o psovi vytvoril. Nie jeho samého. Keby sme sa vrátili späť k ľuďom. Ako môžeš mať  niekoho rád a dopriať mu lásku keď jeho názory nerešpektuješ ? Čo potom máš na ňom/nej rád ?

15 Patrik Patrik | Web | 10. června 2012 v 14:24 | Reagovat

dobre, porazil si ma, na toto už nemám odpoveď =D avšak i tak sa dovolím spýtať sa, sme, my mladí, taká bezcenná generácia, že si nezaslúžila ani lásku, ani pozornosť a ani rešpekt?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama